Pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti všeobecne je vždy rovná presne 1,0. Ale toto tvrdenie „Pravdepodobnostná predurčenosť budúcnosti je vždy rovná presne 1,0“ je obsahovo neurčité vo vzťahu k opisu tejto budúcnosti. Tá v každom prípade predurčene nastane s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa presne 1,0. Toto tvrdenie je ekvivalentné tomu, že nejaká neurčitá budúcnosť („budúcnosť vo všeobecnosti“) vždy bude. Preto, keď si predstavíme, že na jednej strane váh leží 1,0 - pravdepodobnostná predurčenosť doslovne neznámej budúcnosti všeobecne, tak na druhej strane váh pri takejto predstave musí ležať množstvo viac alebo menej detailne určených - a primerane tomu vzájomne odlišných - variánt tejto „budúcnosti vo všeobecnosti“. Každú variantu z nich je možné vybrať ako (potenciálny) vektor cieľov riadenia.
Pravdepodobnosť každej z rôznych variánt budúcnosti je vždy menšia ako jednoznačná hodnota pravdepodobnostnej predurčenosti budúcnosti vo všeobecnosti, rovná 1,0.
Život – to je vlastne prax jednoznačného ukutočňovania množstva pravdepodobnostných predurčeností, vyjadrených v príslušnej štatistike.
Matematická teória pravdepodobností a matematická štatistika – to je idealizovaný model praxe uskutočňovania pravdepodobnostných predurčeností, vylučujúci z pozorovania subjektivizmus riadenia, alebo zahŕňajúci nejakú čiastkovú štatistiku subjektivizmu riadičov (riaditeľov, manažérov), popisujúcu skúmaný proces spolu s ostatnými procesmi rovnakého druhu javov v hierarchii Vesmíru (Stvorenia – Stavby sveta), spolu s ďalšími čiastkovými súvisiacimi štatistikami.
V oboch prípadoch, aj keď rozličným spôsobom, aspekt schopnosti riadenia daného subjektu-riadiča (alebo ašpiranta na riadenie) vypadáva z oblasti analytických možností poskytovaných modelmi Teórie pravdepodobnosti a Matematickej štatistiky. Proces samotného uskutočňovania pravdepodobnostných predurčení v Živote – to je vždy proces riadenia, a preto je podmienený nielen objektívne, ale aj subjektivizmom riadičov (riaditeľov - manažérov).
Vo vzťahu k úlohám riadenia podľa plnej funkcie (podstata tohto pojmu bude podrobne vysvetlená v Kapitole 10) vystupuje tento faktor ako osobnostný aspekt, pridávajúci procesu osobnostne podmienenú jedinečnosť, svojráznosť. Štatistika vo vzťahu k uskutočnenému a teória pravdepodobnosti vo vzťahu k modelovaniu budúcnosti sú slepé k osobnostnému aspektu, prítomnému v procese riadenia. Môžu hodnotiť pravdepodobnostné charakteristiky konkrétnej varianty a štatistické charakteristiky množstva variantov procesu, no neodpovedajú na otázky: Kto osobne a prečo spadá pod jednu štatistiku a vypadáva z druhej? Štatistické modely sú nevnímavé k tomu, kto menovite. Ukážu síce výsledok a jeho váhu v štatistike, ale subjekty, ktoré ho dosiahli, zostávajú za hranicami ich možností.
V praxi uskutočňovania pravdepodobnostných predurčení v úlohách riadenia menovite subjekt – konkrétna osoba – má v sebe (alebo viaže na seba) rozličné možnosti alebo nemožnosť realizácie tej alebo inej udalosti, ktorej zodpovedá nejaká matematická pravdepodobnosť. Matematická pravdepodobnosť v zmysle formálno-algoritmického vyhodnotenia objektívnej pravdepodobnostnej predurčenosti nastúpenia udalosti, získanej pomocou vybraného štatistického modelu, bez ktorého by ani nebolo riadenia. Alebo pod riadením „nejako to dopadne“ vybraným riadičom, čo sa prakticky rovná neprítomnosti (nedostatočnosti) riadenia na pozorovanej úrovni hierarchie riadenia procesu. Aj keď vlastne to, čo sa zdá byť na tejto úrovni ako výber riadenia „naslepo“, je vyjadrením hierarchicky vyššieho riadenia.
Obrazne povedané, v úlohách riadenia podľa Plnej funkcie riadenia:
«Pravdepodobnostná predurčenosť uskutočnenia udalosti» = «matematická pravdepodobnosť «samouskutočnenia» udalosti» ´ «osobnosť riadiča, ako nositeľa príslušných možností a schopností».
To znamená, že pravdepodobnosť „teórie pravdepodobnosti“ je v tomto zmysle bez tváre а objektívna pravdepodobnostná predurčenosť udalosti, diania v živote má konkrétnosť osoby. T.j. osobnostne podmienenú osobitosť, hoci ajhierarchicky vyššiu vo vzťahu k hierarchickej úrovni, pre ktorú je známa štatistika minulých javov a pravdepodobnostné charakteristiky, získané na základe štatistických modelov a ich analýz.
Preto termín „pravdepodobnostná predurčenosť“ môže byť širší, ako termín „pravdepodobnosť“ v jeho prísne matematickom zmysle. No môže byť s ním aj identický, v závislosti od toho, či príslušná osoba spadá pod odosobňujúcu štatistiku a štatistické modely hodnotenia pravdepodobnostnej predurčenosti (vtedy ide o pravdepodobnosť), alebo z nich vypadáva (vtedy ide o pravdepodobnostnú predurčenosť na základe pravdepodobnosti a osobnostnej podmienenosti riadenia). Avšak, jedna a tá istá osoba môže patriť do jednej štatistiky a štatisticko-pravdepodobnostných modelov, a z druhých môže vypadávať.
Ak štatistické zákonitosti sú nemenné v priebehu dlhých časových intervalov, alebo sa menia dostatočne pomaly vo vzťahu k vlastným rýchlostiam chodu procesu riadenia, tak ich možno rozpoznať a môžu byť využité na opísanie prognostiky, t.j. variantov budúcnosti. Aj matematická pravdepodobnosť uskutočnenia každej z rozličných variánt, stotožňovaná so štatistickou početnosťou v chronologicky viac-menej stabilnej rozpoznanej štatistickej zákonitosti, je vo svojej podstate mierou neurčitosti vo vývoji procesu[26]. Tak sa na báze štatistických modelov, založených na pamäti javov minulých, v pravdepodobnostno-matematickom zmysle formálno-algoritmicky prognostikuje budúcnosť. Pritichom predpoklade, že pravdepodobnostné predurčenosti minulosti, ktoré našli svoje vyjadrenie v štatistike a štatistických modeloch, zostanú nemenné aj v budúcnosti.
Aj keď pojem „teória pravdepodobnosti“ sa vžil v matematike, treba si uvedomiť, že to je nie termín podľa podstaty, ale príznaku (vonkajšieho označenia). Názov podľa podstaty tejto časti matematiky je MATEMATICKÁ TEÓRIA MIER NEURČITOSTÍ a k tomuto názvu je potrebné časom prejsť, aby nevznikal zavádzajúci tieň popletených „pojmov a dojmov“. „Teória pravdepodobnosti v živote“ v jej objektívnej podstate sa nemieša do matematiky a je obsažnejšia, než teória riadenia, keďže v teórii pravdepodobnosti (bez úvodzoviek) nemožno obísť mlčaním otázky mravnosti a etiky, nábožnosti – všetkého toho, čo vyjadruje sprostredkovaný vplyv na životné okolnosti.
Matematická teória mier neurčitostí – to je len formalizovaná časť všeobecnejšej teórie pravdepodobnosti. Nakoľko do Ruska tento odbor matematiky prišiel zvonku, tak otázka prijatej terminológie a predovšetkým názvu samotného odboru matematiky bola riešená živelne „samo sebou“ - v podstate nezmyselne a nie najlepším spôsobom, ak na to pozeráme vo vzťahu k etymologickému systému našich jazykov a pojmovej báze našich kultúr.
Ako už bolo skôr poznamenané, miera neurčitosti – hodnota (stupeň) „pravdepodobnosti“ „samovoľného“ uskutočnenia varianty, štatistická perióda a ďalšie charakteristiky pravdepodobnostnej predurčenosti - z pohľadu teórie riadenia– je mierou udržateľnosti prebiehajúceho procesu, vedúceho z určitého stavu, stotožňovaného vo väčšine prípadov so stavom súčasným, ku každej z rôznych variánt budúcnosti z množiny všetkých možných i zdanlivých (imaginárnych), za predpokladu, že:
- Samoriadenie v skúmanom systéme bude plynúť na osnove jeho predchádzajúceho informačno-algoritmického vybavenia bez akýchkoľvek inovácií.
- Nedôjde k priamemu adresnému pripojeniu hierarchicky vyššieho alebo iného riadenia, vonkajšieho vo vzťahu k skúmanému systému.
O zmysle týchto podmienok (klauzúl) bolo už takisto skôr hovorené. Tu poukážeme na ešte jednu okolnosť: matematická pravdepodobnosť, ako matematicko-štatistické ohodnotenie významu pravdepodobnostnej predurčenosti ľubovoľného čiastkového variantu budúcnosti - to je miera udržateľnosti prebiehajúceho procesu od objektívne vzniknutej (matice) súčasnosti k variantu subjektívne vybranej budúcnosti. Všetko v podmienkach vplyvu prekážok jeho uskutočnenia zo strany s ním zároveň sa rozvíjajúcich procesov prechodu k iným variantom, nezlučiteľných s variantom vybraným.