— Let na Kvintu som navrhla ja, — podotkla Molodinová. — Dúfam, že budete súhlasiť aj s tým, aby som sa ho sama zúčastnila. Viem, že bude nebezpečnejší ako pohodlná cesta v mohutnom Lúči. Tým skorej chcem prevziať všetku zodpovednosť…
Konferencia sa skončila. Znova sa rozospievali „mechanizované mozgy“ dômyselných počítacích strojov. O tri hodiny boli už vedci s prípravnými prácami hotoví.
Z trupu pomocného lietadla vyšľahli červené plamene a Lastovička sa odpojila od Lúča ako kurča od kvočky. Chvíľu letela súbežne s ním. Potom zmenila kurz a zamierila ku Kvinte. Aj materské lietadlo vybočilo zo svojej dráhy…
McHardyho ktosi bezohľadne zatriasol.
— Prebuď sa konečne, spachtoš! Zaspíš súdny deň!
— To si ty, Gruber? Čo — čo sa deje? — zamumlal poľakaný spáč. — Azda vybuchla ďalšia planéta?
— Preber sa a počúvaj: Úžasné veci! Predstav si, že planéta Kvarta má podobné podmienky pre život ako naša Zem. Pred chvíľkou som sa o tom pri astrotelevízore na vlastné oči presvedčil.
Na planéte sú pevniny a moria — a snímka prezrádza hory a rastlinstvo. Celá posádka jasá. Svozilová tvrdí, že na Kvarte určite žijú aj vyššie živočíchy — a nie je vylúčené, že sa tam stretneme aj s ľuďmi.
McHardy vyskočil z postele.
— To by znamenalo — to by znamenalo — že sme skoro pri cieli! Náš plán sa veru splní do poslednej litery!
A čo tomu hovorí Kraus? Už si sa s ním rozprával? Gruber hodil rukou.
— Stále spieva tú istú pesničku. Hlúpa katastrofa na planéte X a Ditrichsonova smrť ho tak rozladili, že mám obavy, aby necúvol a ešte nás neudal.
— Radšej sa s ním o takých veciach nerozprávaj, si zlý taktik a veľký prcho — ešte by nás všetkých mohol priviesť do nešťastia. Prenechaj to mne, ja si už s ním poradím. A hovor tichšie, steny majú uši, kamarát, — položil McHardy ukazovák na ústa. — Nemôžeme kričať hop, kým sme nepreskočili — ako často rád hovorieva Navrátil. Tromfy na stôl vyložíme v pravý čas. Zatiaľ sme sa s ľuďmi na Kvarte nestretli. A konečne — ani potom sa nemôžeme len tak bez všetkého zbaviť dobrých služieb našej posádky. Nech nám len najprv pripravia pôdu na Kvarte.
— To bude ohromné, — neudržal sa Gruber a s rozkošou si oboma rukami prečesal plavé kučeravé vlasy. — Stále to vravím, že si dobrý diplomat. Načo by sme sa púšťali do boja s planétou sami traja, keď nám v tom môže pomôcť viacej schopných ľudí. Keď to budeme mať všetko v hrsti, ľahko sa s nimi porátame.
— Už som povedal — neraduj sa predčasne. Život na Kvarte bude možno taký nepohodlný, že radi zoberieme nohy na plecia. A sami traja by sme sa späť na Zem nedostali.
— Teda dobre, dobre — veď ešte nie je tak zle, netreba myslieť na najhoršie, — ochladol trochu Gruber, ale hneď potom chytil kamaráta za ruku.
— Musíme si vypracovať plán postupu. Pozri sa: Povedzme, že sa na Kvarte stretneme s ľuďmi asi na takej úrovni, na akej boli divoké kmene v staroveku. Alebo budú ešte vyspelejší. Čo potom…
— Uvidíme, — riekol McHardy chladno.
— Počkaj, to nie, tak nemôžeš hovoriť. Treba vypracovať presný plán. Nespoliehaj sa na náhodu. Už teraz by sme si mali určiť, aké kto bude zastávať funkcie v novom svete.
McHardy sa škodoradostne usmial, ale mlčal.
— Myslím, že tebe — pri tvojej rozvážnosti a chytrosti — by najlepšie svedčala úloha premiéra. Jednoducho by si riadil vládu, ktorú zostavíme — pochopiteľne — aj zo zástupcov ľudí na Kvarte. Veď to tak akosi robievali naši predkovia v minulosti. Po čase si z Kvarťanov urobíme poslušných otrokov.
— Otrokov — fuj, také škaredé slovo! — usmial sa McHardy. — Naopak, Kvarťanom dáme úplnú slobodu myslenia i pohybu. Vládnuť sa dá aj bez takého brutálneho systému. Keď Američania po druhej svetovej vojne ovládli polovicu sveta, azda hovorili, že prišli rozkazovať a vykorisťovať? Naopak, národom, ktoré si podmanili, prinášali slobodu a pomoc.
To je konečne vec taktiky. Horšie je to s tvojimi predstavami o zložení vlády nad Kvartou. Podľa teba teda mám byť premiérom — a ty alebo kráľom alebo prezidentom, však? Nie si taký hlúpy, ako vyzeráš. A čo by podľa teba robil Kraus?
— Vymenoval by som ho za ministra vnútra a vojenstva. Bude to dôležitá funkcia, pretože v trvalom mieri sa vládnuť nedá. Ľudí na Kvarte nesmieme nechať dlho žiť v pokoji. Skoro by sa proti nám spojili a prerástli by nám cez hlavu. Divide et impera — rozdeľ a panuj.
A potom príde raz chvíľa, keď sa na Zemi začnú o Lúč obávať, vyberú sa mu na pomoc a budú ho hľadať. Tak získame ďalšie schopné bojové lietadlo — a možno i viacej lietadiel, pretože s jedným sa už asi do vesmíru nevyberú.
Kvarťanov zoznámime s našou technikou, naučíme ich vyrábať zbrane a vodíkové bomby, urobíme z nich dobrých vojakov — a nakoniec sa s nimi vrátime na Zem. Nepripravené bezbranné ľudstvo pokoríme pomerne ľahko. Vieš ty vôbec, čo to znamená? Že sa staneme pánmi dvoch slnečných sústav! Pánmi celého vesmíru! Uznáš teda, že minister vojny má u nás veľkú budúcnosť?
— Maľuješ mi to krásne, priateľu. Všetko ti ide ako po masle. Už sa skoro cítim premiérom a morím sa s akýmisi čudnými ľuďmi, vysvetľujem im Pytagorovu vetu a učím ich hobľovať. A ty mi blahosklonne udeľuješ rady — ako novopečený prezident.
— No uvidíme…
Lúč sa priblížil k neznámej planéte Kvarte už natoľko, že hnedozelené pevniny a tmavomodré moria boli viditeľné prostým okom. Miestami ich zakrývali pásma nepriehľadných mračien.
Navrátil a Severson skúmali neznáme krajiny silnými ďalekohľadmi. Väčšinu zeme pokrývali lesy. Pobrežia, nakoľko boli viditeľné, zdali sa pusté. Ani na pevnine sa dosial neukázal svetlý bod, ktorý by pripomínal naše mestá.
— Pristaneme teda na mori? — spýtal sa Severson.
Navrátil si pretrel oči, unavené dlhým pozorovaním.
— Domnievam sa, že by sme urobili lepšie, keby sme nepristali vôbec, — povedal pomaly.
— Prečo? Azda to nemyslíte vážne? — zvolal prekvapene Severson.
— Prepáčte, nevyjadril som sa dosť presne, — usmial sa Navrátil. — Pochopi teľne som za pristátie — ale nie s Lúčom. Bolo by to príliš riskantné. Lietadlo by sa mohlo poškodiť — a ťažko by sme sa potom dostali naspäť — domov. Veď sa tu nikto nechce stať Robinsonom.
— Vy teda navrhujete, aby sme Kvartu navštívili iba v pomocných lietadlách a Lúč premenili na akýsi umelý Mesiac?
— Áno, presne tak. Počítal som s tým už v návrhu na medzihviezdny let. Za tých osem dlhých rokov ste na to asi zabudli; niet divu.
Lúč bez akejkoľvek ďalšej námahy premeníme na pohodlnú prestupnú stanicu vo vzduchoprázdnom priestore a z nej môžeme ľahko odštartovať domov alebo na ďalšiu cestu. Medzihviezdne lietadlo nám zároveň môže slúžiť ako dokonalé observatórium i ako rádiostanica, ktorá bude bez rušivých vplyvov atmosféry prenášať naše zprávy na Zem. Jednoducho zabijeme hneď jednou ranou niekoľko múch naraz.
— Skvelý nápad, dokonalý, — rozžiarila sa Seversonova tvár.