2. Zmeniť politiku televízneho vysielania. Televízia musí prestať demoralizovať dorastajúce pokolenia, vnášajúc do ich psychiky spoločensky škodlivé postoje k životu, ako keby úspech mal posväcovať prostriedky na jeho dosiahnutie, ako napr.: finančné podvody, hazardné hry, násilie a všetkosidovoľovanie v ďalších jeho podobách, promiskuita a sexuálna zvrátenosť, pôžitkársko-večierkový životný štýl a pod.
Štát je povinný začať propagovať:
→ Absolútnu triezvosť ako životnú normu ohľadne alkoholu (vrátane piva), tabaku a ďalších durmanov (narkotík);[48]
→ Svedomitú prácu a život bez parazitovania jedných na práci a živote iných ako hlavného zdroja blahobytu pre všetkých a každého, a tiež ako prostriedku na zabezpečenie vnútornej bezkonfliktnosti spoločnosti.
Pritom treba, predovšetkým, zamedziť tok debilizujúco-demoralizujúcich kreslených filmov, pod vplyvom ktorých sú div že nie aj bábätká, t.j. ľudia v tom veku, keď sa formujú fundamentálne základy mravnosti a osobnej psychiky celkovo[49].
3. Vypracovať vzdelávací štandard a zorganizovať hromadnú prípravu (vo vyšších pedagogických študijných zariadeniach vychovávateľov škôlok a jasieľ, a učiteľov prvých tried) psychológov praktikov (t.j. nositeľov psychologickej praxe), všestranne vzdelaných, ktorí by pomohli deťom v predškolskom veku nadobudnúť psychické návyky, potrebné pre úspešné a nie vyčerpávajúce štúdium vo všeobecno-vzdelávacej škole. Vyberať a pripravovať pedagógov tejto kategórie je treba — nie z radu absolventov škôl, ktorí sami ešte nič nevedia a nedokážu, — ale z radu tých, ktorí už majú vyššie pedagogické vzdelanie a školskú prax učiteľov nejakého predmetu, a tiež z radu tých, ktorí majú prax z iných profesií vyžadujúcich systematickú komunikáciu s rôznymi ľuďmi. Najlepší pedagógovia psychológovia-praktici musia pracovať s mladšími vekovými skupinami, pretože staršie vekové skupiny sú už schopné sebarozvoja, zatiaľ čo mladšie ešte potrebujú podporu a vedenie. Preto, čím efektívnejší budú pedagógovia mladších vekových skupín, tým ľahšie sa bude pracovať pedagógom v starších vekových skupinách, a o to ľahšie sa bude aj učiť a ďalej žiť samotným deťom, keď dospejú. A ak budeme posudzovať tento proces v nadväznosti pokolení, tak najlepším pedagógom tých najmladších vekových skupín sa musí stať matka každého dieťaťa.
Bod 3 je potrebné objasniť.[50]
Deti vstupujú do zmysluplného dialógu s ľuďmi vo veku osvojenia si artikulovanej reči. A v podstate práve v tomto veku a na základe artikulovanej reči sa stávajú členmi spoločnosti. A fundamentálne základy osobnosti, — jej mravnosť, etika, chápanie sveta, — vznikajú v rannom detstve vo veku od 1,5 až 2[51] do 5 rokov. Otázky a prosby, ktoré deti vo veku medzi 3 a 7 rokom dávajú a uprednostňujú, môžu byť ale v silnom kontraste ku každodennému kruhu ich bežných hravých záujmov, mánií pochutiť si na nejakej maškrte, alebo niečomu čo je typické pre ich vek.
Dieťa v tomto veku sa od rodičov môže dožadovať odpovede na otázky typu: z čoho sa skladá Svet? A po odpovedi, že «Svet sa skladá z matérie», sa začne v podstate automaticky dožadovať jasnej odpovede na otázku: «a ako sa odlišuje «matéria» (ktorú nepozná) z ktorej je zložený Svet, od tej (jemu známej) matérie z ktorej je ušité napríklad oblečenie?» (ak jeho otázku preložíme do jazyka «vedeckej» filozofie). Zaujímajú ho aj ďalšie otázky: Aký je rozdiel medzi živým a neživým? Čo je to smrť, a ako žijú mŕtvi[52]? Existuje Boh? A ak nie, prečo potom ostatní hovoria že existuje? Keď pília drevo, bolí ho to? Je dobré jesť mäso? Veď pre zvieratá, vtáky a ryby je to strašné a bolí ich to, keď ich zabíjajú. Odkiaľ sa berú peniaze, a prečo sú v obchode ceny a nedá sa kupovať zadarmo? Kto to je pán? Z čoho sa skladá štát, a prečo sú niekde králi a inde nie? Čo je to «dobré», a čo je to «zlé»? Prečo a kvôli čomu sú dievčatá a chlapci rozdielni? Ako vyzerajú dospelí ujovia a tety bez šiat? Porozprávaj, aký si bol (bola), keď si bol (bola) maličký (maličká). A ako bolo, keď som ja nebol na svete? Odkiaľ sa vzal prvý človek?
A dieťa sa ešte zaujíma o kopec ďalších otázok, hľadanie odpovedí na ktoré zabezpečí prácu pre nejeden vedeckovýskumný ústav na niekoľko desaťročí.
U veľkého množstva detí (vo veku od 3 do 7 rokov) sa v takýchto filozofických otázkach prejavujú záujmy ich osobnosti, ktoré sú v predstihu Zhora zamerané na informačno-algoritmické zabezpečenie realizácie «maxima» z programu vlastného predurčenia každého z nich, v priebehu celého následného života.
A najsmutnejšie na tom je to, že dospelí sa k tomuto typu otázok stavajú neseriózne — ako k nezmyselným detským vrtochom. Odháňajú ich alebo im dávajú nepravdivé odpovede[53], а nehovoria k veci, aspoň v miere svojho vlastného chápania a primerane tomu, čo dieťa v jeho veku dokáže pochopiť popri už osvojených vedomostiach, a primerane miere rozvitosti jeho vnímania a chápania sveta[54]. Pozerajúc na to, ako sa dospelí stavajú k takémuto druhu detských otázok, je možné sa zamyslieť nad tým, či vari dospelí nikdy neboli deťmi? ...či ich azda nikdy nezaujímali takéto otázky o zmysle Života? — Teda filozofické a bohoslovecké otázky veľmi vysokej úrovne, ak to povieme vedeckým jazykom dospelých.
No okrem toho, že dieťa kladie hlboké filozofické otázky, môže tiež žiadať (a urobiť pritom aj cirkus), aby mu kúpili nejakú celkom konkrétnu knihu, na pochopenie obsahu ktorej však vo svojom veku očividne nie je pripravený(o čom sa aj sám presvedčí, ak mu ju začnú čítať, alebo nechajú prelistovať). Po tejto udalosti môže kniha doma ležať aj niekoľko desaťročí, pred tým než ju znova nájde, prečíta alebo si spomenie čo mu bolo prečítané v detstve (na vtedy nepochopené fragmenty), a usúdi že daný text je dôležitý pre jeho dospelý život[55].
Dieťa sa môže aj «napojiť» na informačné potoky dospelých, pokiaľ debatujú skrátka o niečom pre nich veľmi zaujímavom alebo dôležitom, a dieťa náhle preruší svoju hru, šum a ruch, potichu si prisadne vedľa dospelých a pozorne načúva a ukladá si do pamäti to, čo bežne nepatrí do sféry hravých záujmov ani jeho samého, ani jeho vrstovníkov. A bude si to pamätať ak nie celý život, tak po dlhé roky (alebo si na to spomenie po niekoľkých desaťročiach).
A všetok tento prudký záujem detí vo veky 3 — 7 rokov, o veci pre deti netypické, môže prebiehať na pozadí bežných detských hier a vrtochov (napr. nekúpenej, no veľmi želanej hračky, nanuku atď.), čo je typické pre všetky deti v ich veku. A hoci intenzita a sila vrtochov je u každého dieťaťa v jednotlivých vekových periódach iná (a všetky deti vrtošia skrátka následkom «Ja-centrizmu» zodpovedajúceho ich veku a určitej nestabilite algoritmiky ich psychiky, ktorej informačné a morálne zabezpečenie sa ešte nesformovalo), predsa len niektoré vrtochy a žiadosti detí vyčnievajú spomedzi ostatných, dalo by sa povedať svojou nemotivovanosťou, alebo naopak, motivovanosťou o veci nezodpovedajúce ich veku.
Takéto typy javov v živote dieťaťa môžu u rodičov vyvolať údiv až podráždenie, podmienené ich zábudlivosťou na vlastné detstvo a nechápaním Životnej účelovosti toho čo prebieha v detskej psychike (prečo práve „ICH drobec“? — rodičia si neuvedomujú, po prvé, že ich «drobec» nie je «ich» majetkom, ale slobodnou dušou od Boha v tomto Svete, a po druhé, že «drobec» vyrastie a detstvo je dané na prípravu pre dospelý život, v čom dospelí musia pomôcť), no na rozdiel od dospelých žijúcich dnes prevažne okamžitými záujmami a stresom, dieťa vo veku od 3 do 7 rokov dokonca v dnešnej kultúre žije pod Božím vedením a väčšinou sa mu neprotiví: ono sa pod Božím vedením pripravuje na dlhý život pred sebou, a Boh — lepšie ako dieťa i jeho rodič — vie, čo presne bude dieťa vo svojom dospelom živote potrebovať, a v predstihu mu poskytuje prístup k náležitej «primárnej» informácií, čím priamo dieťaťu dáva na Rozlíšenie niečo, čo z jeho strany vyvoláva otázky filozoficko-bohosloveckého a vysoko vedeckého charakteru (prosby a žiadosti k rodičom i všetkým okolo, ktoré zjavne nespadajú do okruhu jeho hier a detských záujmov); ale aj nepriamo dáva čosi na Rozlíšenie okoliu tak, aby zmysel toho našli sami a ozmysliac to (čo im bolo dané na Rozlíšenie), aby tiež dieťaťu v predstihu poskytli čosi adekvátne a dôležité pre jeho budúci život.