Hierarchovia všetkých pseudokresťanských Cirkví, vrátane hierarchie Ruského Pravoslávia, trvajú na svätosti tejto ohavnosti. A kánon Nového Zákona (ktorý prešiel cenzúrou a redakciou ešte do Nicejského koncilu (325 n.l.)) ju v Kristovom mene (bez akýchkoľvek k tomu podkladov) hlása do skončenia vekov ako dobrý Boží zámer:
“Nemyslite si, že Ja som prišiel narúšať zákon alebo prorokov. Neprišiel som narušiť, ale vyplniť. Pravdivo vám hovorím: dokiaľ sa neminie nebo i zem, ani jedno písmeno a ani jedna čiarka nezmizne zo zákona, pokiaľ sa všetko nenaplní“ - Matúš, 5:17, 18.
Z toho je možné pochopiť, že pohoršovanie sa pravoslávnych i ostatných pastierov nad činnosťou scientológov, nimi obviňovaných z mimoriadnej oddanosti mamonárstvu a nastolenia neobmedzenej kontroly nad ľuďmi, je prejavom lokajstva pred svojimi pánmi: pokorný otrok pozemských pánov, majiteľov biblického projektu prestavby sveta predpokladá, že jeho majitelia majú právo sťahovať všetko bohatstvo na Zemi, a všetci ostatní nemajú právo zaoberať sa svojou ekonomickou nezávislosťou od nich. Okrem toho, je to určitá analógia novozákonnej príhody o slamke, spozorovanej pokrytcom v cudzom oku, v tom istom čase, keď mu z vlastného oka trčí brvno, zasiate v jeho mozgu.
Kým jednotlivec, osamote, si ešte s trieskou alebo slamkou v oku poradí, tak s brvnom mu to samému už nepôjde, a to takmer každý z nás má do činenia s „brvnom“ vo vlastnom oku. Odvalenie „brvien“ a odstránenie ich následkov vyžaduje cieľavedomé kolektívne úsilie, na čo väčšina tých, ktorí vyzývajú iných vybrať „brvná“ zo svojich očí, zabúda. Podľa nás, cenzori a redaktori Nového Zákona toto podobenstvo prekrútili, podnecujúc pritom individualizmus v spoločnosti, napomáhajúc jeho jalovému prekvitaniu.[44]
Ale ak všetko to, čo sme vyššie uviedli z cirkevnej literatúry a dejín vzniku cirkví, nie je prejavom satanizmu, čo potom vlastne satanizmus je? Každopádne, majúc všetku túto ohavnosť v Cirkvi, otec Alexij a množstvo jemu podobných (sluhov svojich pánov), bez tieňa pochybnosti, predkladajú pravoslávnu tradíciu ako jedinú bezchybnú, podobne ako aj predstavitelia ostatných kultov, ktorí už zabudli na to, že «písmeno zabíja, a Duch oživuje» — Druhý list apoštola Pavla Korinťanom, 3:6.
S takýmto vzťahom k reálnemu životu, aký existuje v historicky sformovaných cirkvách, ak Kristus znova príde, ako aj prvý raz len s Dobrým Slovom, a nie s neporaziteľnou vojenskou silou, namierenou proti popieračom Pravdy, tak mnohí, označujúci seba za kresťanov, si prehryznú navzájom hrdlá za právo vraziť prvý klinec do Jeho tela. Dohryzú sa preto, lebo Pravda sa – v ich videní Života, zlobne zvrátenom bezduchou pýchou sebalásky – im nemenne javí ako satanizmus.
Ale keď príde Antikrist, tak bez reptania sa pred ním sklonia a vyhlásia ho za kráľa zeme i nebies, oslepení pýchou Laodicejskej cirkvi... Ich pohoršenie vo vzťahu k «antikristom» minulých, dnešných i budúcich časov – to je verné poddanstvo Antikristovi: z časti neželanie uznať spravodlivých, a z časti neželanie prijať démonov nižšieho rangu za Antikrista.
Historicky sformované kresťanstvo a cirkevná vierouka sú plodom pokušení, pred ktorými varoval učeníkov Ježiš, keď ich vyzýval v Getsemanskej záhrade k spoločnej modlitbe, ktorú učeníci prespali, nevnímajúc volanie Zhora.
Táto neúčasť v modlitbe ich oddelila od Krista a spojila s ostatným davom, ktorý svojou nevierou (nedôverou) Bohu v skutočnosti uvidel len predstavy svojho vlastného chápania o poprave Krista, prebiehajúcej «podľa Písma» («Nech sa splnia Písma» — Marek, 14:49, Ján, 13:18) ľudí napriek dobrému Božiemu zámeru: «Ak by ste vedeli, čo znamená: milosť chcem, a nie obetu, tak by neodsúdili nevinných...» — Matúš, 12:7; «Poďte, naučte sa, čo znamená milosť chcem, a nie obetu.» — Matúš, 9:13. Kristus popravený nebol, ale bolo tak, ako sa o tom píše v Múdrosti alamúna (kap. 2), a čo sa vysvetľuje aj v Koráne (súra 4: 156, 157): Boh povzniesol Ježiša k Sebe, predíduc týmto (povznesením) úklady nečestných ukrižovať spravodlivého, a všetci vyhýbajúci sa bezprostrednej viere Bohu uvideli v skutočnosti svoje vlastné úmysly «podľa Písma» a vydali svedectvo o svojich víziách v Novozákonných textoch.
No v Živote nič nenasvedčuje tomu, že by biblická doktrína vybudovania globálneho rasového „elitárno“-otrokárskeho superštátu mala byť dobrým Božím zámerom. Naopak, každá zmysluplná činnosť, podrývajúca jej moc nad spoločenstvami a rozumom ľudí, nachádza podporu Zhora.
5. Dianetika: miesto v kultúre
Začneme oznamom administrátorov a právnikov scientologickej cirkvi o jednej životne dôležitej okolnosti. My vo všetkých prípadoch zaobchádzame so všetkou nám dostupnou informáciou na základe © Copyright-u uvedeného pred textom aktuálnej práce. Inými slovami, všetka informácia v kultúre je majetkom ľudstva a každého človeka, ktorý uznal za účelné ju použiť. Osobné autorské i príbuzné práva odmietame. Povolenie v zmysle konkrétne tohto © Copyright-u, hoc aj inými slovami, vyjadril aj sám L.R. Hubbard:
«... Dianetika existuje nie pre nejakú jednu profesiu, lebo ani jedna z profesií ju nemôže obsiahnuť. Je primálo zložitá, aby ju roky vyučovali na nejakej univerzite. Patrí ľudstvu, a nikto ju nemôže monopolizovať, lebo nikde nespadá pod zákonodarnú moc. Ak bude dianetika niekedy spadať pod zákonodarstvo a stane sa licencovanou profesiou, potom bude treba vydávať zákony o práve vypočuť si príbehy iných ľudí, ich vtipy a rozprávanie o osobnej skúsenosti. Takéto zákony by posadili všetkých dobrých ľudí, ktorí si láskavo vypočujú svojich nešťastných priateľov, za mreže.» — „Dianetika“, str. 198.
A tak, oznam «© 1992. 1993 L. Ron Hubbard Library. Všetky autorské práva sú chránené. Žiadna časť tejto knihy nemôže byť použitá bez súhlasu vlastníka autorských práv», ktorý predchádza textu vydania „Dianetiky“, o ktoré sa opierame – protirečí jednému z princípov dianetiky vyjadrenom samotným L.R.Hubbardom, v ktorom priznal celému ľudstvu a každému človeku právo na intelektuálne vlastníctvo dianetiky ako takej (ale nie na slovo «dianetika») i na jej ďalší rozvoj.
Ale ak samotný L.R. Hubbard (ako hlavný projektant danej problematiky) mal dôvody na to, aby ekonomicky zabezpečil svoju činnosť Copyright-om, potom tí, do rúk ktorých sa dostalo jeho dedičstvo, na základe nami uvedeného názoru samotného L.R. Hubbarda o mieste dianetiky ako takej v kultúre ľudstva, nemajú žiadne morálne a etické práva na zdedenie jeho © Copyright-u. Okrem toho, zdedenie © Copyright-u tými, ktorí neboli účastní vypracovania materiálov o danej problematike, nie je v súlade so samotnými princípmi dianetiky, o čom sa vyslovil aj samotný L.R. Hubbard: «Prianie monopolizovať Dianetiku, tým si môžete byť istý, nevyplýva z príčin spojených s Dianetikou, ale s ľahkým zárobkom.» — „Dianetika“, str.. 199.
Tiež treba chápať, že osoby, profesionálne pracujúce v štruktúrach scientologickej cirkvi (ktorá právne „zmonopolizovala“ dianetiku © Copyright-om) sa v podstate stali predstaviteľmi «licencovanej profesie», nakoľko štruktúry scientologickej cirkvi sú korporáciou, ktorá povoľuje alebo zakazuje iným ľuďom ich právo vytvárať a rozširovať ich vlastný názor jak o dianetike a scientológii, tak aj o činnosti profesionálovrôznej úrovne „pokročilosti“, licencovaných scientologickou cirkvou, tvoriacich hierarchiu štruktúr scientologickej cirkvi.