«Dianetika nie je psychiatria. Dianetika nie je psychoanalýza. Nie je to psychológia. Nie je o osobných vzťahoch. Nie je to hypnóza. Je to veda o myslení, a takisto potrebuje licencovanie a zákonodarstvo, ako fyzika.» - „Dianetika“, str. 198, 199.
Znamená to, že štruktúry scientologickej cirkvi, ich personál a cirkvou priťahovaní postranní vykonávatelia jej objednávok (vrátane z oblasti ochrany „jej“ autorských a pridružených práv) spadajú pod mimoprávny vplyv © Copyright-u, nami uvedeného na začiatku tejto knihy a vyhlasujúceho princíp účelovo slobodného nakladania so všetkými informáciami bez výnimky. A toto je v plnom súlade s jedným z princípov dianetiky, vyjadreným samotným L.R. Hubbardom a známym z oficiálneho vydania scientologickej cirkvi.
Okrem toho, treba mať na zreteli, že originálny názov knihy L.R. Hubbarda je „DIANETICS: The Modern Science of Mental Health”. V anglickom jazyku má slovo «mental» tieto významy: 1) rozumový; 2) vykonávaný rozumom, myšlienkový 3) psychický, duševný. V samotnej knihe sa rozoberajú práve otázky o činnosti rozumu človeka a otázky o usporiadaní jeho duše (v zmysle psychiky ako celku) neprekračujúce rámec uvedenej témy.
Ale v ruskom preklade názvu knihy „Dianetika. Moderná veda o duševnom zdraví“ je vyjadrené najširšie chápanie slova «mental», vzťahujúce sa k celkovej duši človeka. To je ale neopodstatnené, pretože na jednej strane, duševné zdravie pri nezdravom rozume možné nie je, no na druhej strane, bezchybný rozum (v zmysle spracovania a premeny informácie) môže patriť pomerne chorej psychike vcelku. A preto natoľko rozšírené chápanie «mentálneho zdravia» ako «celkového duševného zdravia» je v ruskom jazyku nezmyselné. Zmysel pôvodného názvu by v ruštine presnejšie vystihol preklad: „Dianetika: Moderná veda o zdraví rozumu“.
Ak je ale «Dianetika: Modernou vedou duševného zdravia», potom v tomto rozšírenom chápaní «mentálu» sa prejavili ambície vedenia «scientologického spoločenstva» na viac, než o čo sa usiloval samotný L.R. Hubbard, ak máme súdiť podľa obsahu jeho knihy. Vo vzťahu k duchovnej kultúre Ruska, nech už by mala v súčasnosti akékoľvek reálne či domnelé nedostatky, takéto neopodstatnene rozšírené chápanie slova «mental» je aktom agresie. Preto, tí, ktorí nástoja na oprávnenosti takého prekladu názvu knihy L.R. Hubbarda, sú odsúdení stretnúť sa s pridaným prúdom „mystiky“, krotiacim ich agresívnosť.
Teraz prejdeme k preskúmaniu miesta dianetiky v živote spoločnosti. L.R. Hubbard definuje tento termín nasledujúcim spôsobom:
«Dianetika, metodika duchovného uzdravenia: najúčinnejšia náuka o rozume. Slovo Dianetika značí «prostredníctvom rozumu». Skladá sa z «dia» = «prostredníctvom» a «nous» = «duša», «rozum». Rozvinutejšie chápanie tohto slova je «to, ako rozum vplýva na telo». Dianetika — to je metóda riadenia energie, z ktorej pozostáva život, s cieľom zvýšiť efektívnosť organizmu i duchovnej činnosti.» — „Dianetika“, Slovník, str. 515.
Ak to povieme kratšie, tak «Dianetika» je veda o rozume, «veda o myslení» („Dianetika“, str. 199).
«Veda o rozume, ktorá je skutočne dôstojná tohto názvu, musí byť porovnateľná s chémiou a fyzikou v stupni svojej experimentálnej presnosti. V jej zákonoch nesmú byť výnimky. Nesmie vznikať nutnosť odvolávať sa na autority. Veď atómové bomby vybuchujú bez Einsteinovho povolenia – prebieha to podľa prírodných zákonov[45]. Pomocou technológie, vypracovanej na základe prírodných zákonov, môžu špecialisti zostrojiť jednu alebo milión atómových bômb, a všetky budú rovnaké.
Akonáhle by boli sformulované axiómy[46] a technológie a pracovali by ako ucelená veda o rozume na rovnakej úrovni presnosti, ako aj ostatné presné vedy, bolo by možné odhaliť styčné body takmer s každou školou myslenia o poznaní sveta, ktorá kedy existovala. To je opäť dôstojnosť, a nie nedostatok vedy o rozume.» - „Dianetika“, str. 10.
Toto vyjadrenie L.R. Hubbarda možno obrazne vysvetliť aforizmom jedného spomedzi vynikajúcich špecialistov 20. storočia v oblasti aplikovanej matematiky, akademika Alexeja Nikolajeviča Krylova (1863 — 1945). A.N. Krylov sa raz vyjadril nejako v tom zmysle, že k presným vedám radí matematiku, fyziku, astronómiu, a k nepresným – astrológiu, chiromantiu[47]a meteorológiu. Rozdelenie vied podľa «presnosti» a «nepresnosti» v tomto aforizme A.N. Krylov podmienil predpovedateľnosťou výsledkov riešenia praktických úloh na základe použitia verejne dostupných metód každej z vied (t.j. bez nejakého ich ezoterizmu, predurčeného výlučne pre tajne zasvätených, a iných neverejných «know-how»). Vedecké metódy dávajú výsledky, ktoré nezávisia od toho, kto osobne sa podujal na riešenie úloh na ich základe[48]. Inými slovami, reč je o tom, že vo vedách, ktoré sa nazývajú «presné», je výsledok riešenia praktických úloh podmienený metódami samotnej vedy. A v mnohých sférach činnosti, ktoré sa nenazývajú «presné vedy», je výsledok podmienený subjektivizmom ľudového majstra – „šamana“-zaklínača chemického, sociálneho, psychického alebo iného vesmírneho živlu, ktorý koná na základe praktických zručností bez akejkoľvek pojmovo definovanej, formálne usporiadanej teórie.
Ak je v spoločnosti vyvinutá teória, tak táto odkrýva všetkým ľuďom (na základe dostupnej literatúry a iných pamätníkov kultúry) možnosť osvojenia si metód riešenia úloh, ktoré ich zaujímajú, bez nutnosti bežať po pomoc za „šamanom“-zaklínačom náležitého „živlu“.
To jest, L.R. Hubbard, rozvíjajúc dianetiku, sa vyslovil zo svetonázorových pozícií metodologickej jednoty všetkých oblastí vedeckej a praktickej činnosti ľudstva, zah jak všetky oblasti psychológie, tak aj psychickú činnosť človeka (ako jeden z elementov kultúry ľudstva). A v upevňovaní práve takéhoto prístupu k problému má nepochybne pravdu.
Ako ukazuje text jeho „Dianetiky“ on skutočne pracoval na pretváraní vedy-psychológie smerom k dosiahnutiu práve tejto kvality, a bol jedným z tých, kto vniesol reálny vklad k ukončeniu epochy „primitívneho šamanizmu a zaklínania živlov“ v oblasti psychológie a s ňou spojených odvetví teoretických poznatkov i praktickej činnosti. Avšak sám L.R. Hubbard sa vzdal termínu «psychológia» i termínov k nemu pojmovo blízkych.
Zavedením termínu «dianetika», sa L.R. Hubbard pojmovo, terminologicky i prakticky oddelil od všetkých škôl psychológie, psychiatrie a pod., založených na subjektivizme ich zakladateľov i subjektivizme následných imitátorov týchto zakladateľov.
Či sa to už jeho kritikom páči alebo nie, tak L.R. Hubbard sa týmto zdvihol ponad väčšinu škôl psychológie človeka, ktorých tradície sú založené na neopakovateľnom subjektivizme zakladateľov každej z nich, namiesto toho, aby boli založené (ako by sa patrilo na objektívnu vedu) na «metodologických štandardoch», spoločných pre všetky vedy, hoc aj majúcich v každej z jednotlivých presných vied určitú osobitosť. Nepresné vedy neexistujú, pretože, ak v nich existuje nepredvídateľnosť – nepresnosť, podmienená subjektivizmom, potom to už nie je veda, ale majstrovská zručnosť (v prípade osvojených, ale teoreticky nesformalizovaných zručností) alebo - šarlatánstvo(pri imitácii ovládania v skutočnosti neosvojených, hoc aj proklamovaných zručností).