To znamená, že informácia, nevyhnutná pre zadanie a riešenie každej z úloh teórie riadenia môže byť prístupná vedomiu zdravého človeka v určitých obrazoch celá bez výnimky, naraz a usporiadane, ako nejaká mozaika, a nie nesúvislo-rozdrobene, ako sklíčka v kaleidoskope. Preto hlavné je — byť si vedomý toho, čo presne treba v živote spojiť s každou z kategórií teórie riadenia, aby nedošlo k upadnutiu do kaleidoskopického idiotizmu — prudko alebo pomaly plynúcej zaťatej schizofrénie.
Táto osobitosť psychiky človeka dáva osobitý spoločenský význam všeobecnej teórii riadenia v praktickom živote: ak sa nejaké kategórie javia p r á z d n y m i a (alebo) správanie objektu je neudržateľné v zmysle predvídateľnosti jeho správania, tak to znamená, že človek snažiaci sa ho riadiť (alebo ho voviesť do preň prijateľného režimu samoriadenia) je nielenže nepripravený k riešeniu, ale aj k zadaniu úlohy, s ktorou sa stretol alebo na ktorú sa podujal; a preto odhaliac „prázdnotu“ alebo neurčitosť niektorých z vymenovaných kategórií, môže sa takýto uchádzač o riadenie vedome a zavčasu zastaviť, premyslieť a pochopiť prebiehajúce udalosti, aby nespôsobil nešťastie, upadnúc pritom do kaleidoskopického idiotizmu.
V opačnom prípade je on pravdepodobnostne predurčene odsúdený stať sa tupým nástrojom v rukách toho, kto vyriešil úlohu ohľadom predvídateľnosti správania vo vzťahu k nemu samotnému.
Riadenie je vždy konceptuálne určité 1) v zmysle určitosti vytýčených cieľov a ich hierarchickej usporiadanosti podľa svojho významu v kompletnej množine cieľov a 2) v zmysle určitosti poznania prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov realizácie cieľov riadenia. Neurčitosti oboch typov, čo je v podstate neschopnosť pochopiť zmysel určitých rozdielnych koncepcií riadenia, súčasne zavádzaných do života, rodia chyby riadenia, až do úplnej straty riaditeľnosti podľa ohlasovanej koncepcie (čo môže byť sprevádzané riadením potajme v súlade s inou koncepciou, zahňajúcou alebo negujúcou tú prvú).
Metodologickým testom na šarlatánstvo v riadení alebo neprítomnosť šarlatánstva je algoritmus metódy dynamického programovania[29]. Vytvoriť a spustiť ho do činnosti možno len (ak to dovoľujú výpočtové kapacity) pri zadefinovaní vektora cieľov a jemu zodpovedajúcich koncepcií riadenia, a tak isto za podmienky, že vektor cieľov a koncepcie riadenia nestratia udržateľnosť v časovom intervale, počas ktorého trvá proces riadenia. Posledná podmienka vyjadruje činnosť podriaďujúcu sa algoritmickej formalizácii, ktorá nie je vždy v súlade s hierarchicky vyšším objímajúcim riadením.
Každá spoločnosť je tak či onak riadená. Z toho dôvodu možno globálny proces dejín skúmať ako globálny proces riadenia, 1) zahňajúci množinu procesov regionálnych riadení, 2) prebiehajúci v hierarchicky vyšších (vo vzťahu k nemu) procesoch života Zeme a Vesmíru. Preto pri pohľade z pozícií dostatočne všeobecnej teórie riadenia na život spoločenstiev v dlhodobých časových intervaloch dejín (stovky a viac rokov) sú prostriedkami vplyvu na spoločnosť, ktorých premyslené použitie umožňuje riadiť jej život i smrť, nasledovné:
1. Informácia svetonázorového charakteru, metodológia, ktorej osvojením ľudia môžu – individuálne i spoločne – budovať svoje „štandardné automatizmy“ rozpoznávania a chápania čiastkových procesov v plnosti a celistvosti Vesmíru a určujú vo svojom vnímaní ich hierarchickú usporiadanosť v ich vzájomnej vloženosti. Ona je základom kultúry myslenia a plnosti v riadiacej činnosti, vrátane vnútrospoločenskej suverenity.
2. Informácia kronikárskeho,chronologickéhocharakteru ohľadne všetkých oblastí Kultúry a všetkých oblastí Poznania. Umožňuje vidieť smerovanie priebehu procesov a vzájomne porovnávať čiastkové oblasti Kultúry ako celku i oblasti Poznania. Ak má človek svetonázor identický s Vesmírom, tak na základe vnímania – zmyslu pre mieru mu táto informácia umožňuje odhaliť čiastkové procesy, vnímajúc „chaotický“ prúd faktov a javov cez svetonázorové „sito“ – subjektívnej ľudskej miery rozpoznávania.
3. Informácia faktologickéhocharakteru: opis čiastkových procesov v ich vzájomných súvislostiach je podstatou informácie tretej priority, ku ktorej patria vierouky religióznych kultov, svetské ideológie, technológie a faktológia všetkých odvetví vedy.
4. Ekonomické procesy (ako nástroje vplyvu), podriadené čisto informačným prostriedkom vplyvu prostredníctvom financií (peňazí), sú maximálne zovšeobecňujúcim typom informácie ekonomického charakteru.
5. Prostriedky genocídy, postihujúce nielen žijúcich, ale aj následné generácie, ničiace geneticky podmienený potenciál osvojenia a rozvoja kultúrneho dedičstva predkov: jadrové zastrašovanie – hrozba použitia; alkoholová, tabaková a ostatná drogová genocída, potravinové prísady, všetko ekologické znečisťovanie, niektoré medikamenty – reálne použitie; „genetické inžinierstvo“ a „biotechnológie“ – potenciálne nebezpečenstvo.
6. Ostatné prostriedky vplyvu, predovšetkým silového, - zbrane v tradičnom ponímaní tohto slova, zabíjajúce a kaličiace ľudí, rozbíjajúce a ničiace materiálno-technické objekty civilizácie - hmotné pamätníky kultúry a nositeľov ich ducha.
Hoci jednoznačných rozhraničení medzi prostriedkami vplyvu niet — nakoľko mnohé z nich majú kvality, umožňujúce ich zaradiť k rôznym prioritám — tak ich uvedená hierarchicky usporiadaná klasifikácia umožňuje vyčleniť dominujúce faktory vplyvu, ktoré môžu byť použité ako prostriedky riadenia, a ak je to cieľom riadenia, tak aj ako prostriedky potlačenia a zničenia konceptuálne pre riadenie neprípustných javov v živote spoločnosti.
Pri použití tohto súboru vo vnútri jedného sociálneho systému – sú to zovšeobecnené prostriedky jeho riadenia. Ale pri ich použití jedným sociálnym systémom (sociálnou skupinou) voči druhým a pri nekompatibilite koncepcií riadenia v nich sú zovšeobecnenými zbraňami, t.j. prostriedkami vedenia vojny, v najvšeobecnejšom ponímaní tohto slova; alebo – prostriedkami podpory samoriadenia v inom sociálnom systéme, pri absencii konceptuálnej nezlučiteľnosti riadenia v oboch systémoch.
Uvedené poradie určuje prioritu menovaných druhov prostriedkov vplyvu na spoločnosť, nakoľko zmena stavu spoločnosti pod vplyvom prostriedkov s vyššou prioritou má omnoho väčšie následky, než pod vplyvom nižších, hoc aj prebieha pomalšie bez „hlučných efektov“. To jest v dlhodobých časových intervaloch dejín narastá rýchlosť realizácie od prvej priority smerom k šiestej, avšak nezvratnosť následkov ich použitia, v mnohom určujúca efektívnosť riešenia problémov v živote spoločnosti v zmysle raz a navždy — klesá.
3. Dvojité štandardy
Tento krát nebude reč o dvojitých štandardoch v politike, ale o tom, čo sa počiatkom „kompjuterizácie“ stalo rutinou pre veľmi veľa ľudí.
Predpokladajme, že pracujete na počítači, pokúšate sa spustiť nejaký program alebo otvoriť súbor nejakého dokumentu. Presne viete, že program je funkčný, programový alebo dátový súbor sa v systéme nachádza, že nie je chránený heslom a pod. No miesto zvyčajného a prirodzeného otvorenia dokumentu alebo spustenia programu, systém „zamrzne“ a vypíše oznam, že nemôže nájsť súbor alebo jeho jednotlivé súčasti na disku, alebo Vám odmieta prístup, pretože ste neuviedli heslo; alebo Vami nastavené fungovanie systému je sprevádzané nejakými vedľajšími efektmi a pod.