Historicky sformovaný Nový Zákon nie je Dobrou zvesťou Krista v jej počiatočne čistom a pravdivom obraze, ale druhotné učenie, majúce vlastnosti ECHA; okrem toho, to nie je slobodné horské echo, ale scenzurované echo, o cenzúre ktorého sa jeho čitatelia zamýšľajú veľmi zriedkavo.
A ak začneme (uvedomujúc si to) čítanie Nového Zákona z jeho kľúčových, no zďaleka nie prvých slov v texte – Dobrá zvesť, dobro-zvestuje-sa[36]– stále v ňom prítomných, budujúc od nich zmysel Evanjelia Krista, tak čitateľ získa Učenie, úplne odlišné od bežne známych cirkevných ponaučení i nicejského symbolu viery. My sme získali takéto:
«Od tohto času Kráľovstvo Božie dobro-zvestuje-sa a každý doň (vlastným) úsilím vchádza (Lukáš, 16:16).Hľadajte predovšetkým Kráľovstvo Božie i Pravdy Jeho, a toto všetko (z kontextu: pozemské dobrodenia pre všetkých ľudí)sa vám pridá (Matúš, 6:33). Lebo hovorím vám, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov, tak nevojdete do Kráľovstva Nebeského (Matúš, 5:20).
Hospodin Boh náš je Pánom jediným (Marek, 12:29). Miluj Hospodina Boha tvojho celým svojím srdcom i celou svojou dušou, i celou svojou mysľou: toto je prvé a najväčšie prikázanie; druhé je mu podobné: miluj blížneho svojho, ako seba samého (Matúš, 22:37, 38). Nie každý, kto Mi hovorí „Pane! Pane!” vojde do Kráľovstva Nebeského, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca Nebeského (Matúš, 7:21). Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám; lebo každý prosiaci dostáva, hľadajúci nachádza a klopúcemu otvoria (...) A tak, ak vy, hoc boli zlé(deti), viete dávať dobré veci vašim deťom, tým viac dá Nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo Ho prosia(Lukáš, 11:9, 10, 13).A keď príde On, Duch pravdy, naučí vás každej pravde... (Ján, 16:13)
Majte vieru Božiu, lebo pravdivo hovorím vám, ak niekto povie tejto hore: zdvihni sa a vrhni sa do mora, a nezapochybuje v svojom srdci, ale uverí, že sa stane podľa jeho slov – bude mať, čokoľvek povie. Preto hovorím vám: všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe, verte, že dostanete, – a budete mať. (Marek, 11:23, 24). A modlite sa takto:
“Otče náš, ktorý si na nebesiach! Nech sa svätí meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech je vôľa Tvoja aj na zemi, ako je na nebi; chlieb náš nevyhnutný daj nám na tento deň; a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom; a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo Tvoje je Kráľovstvo i moc, i sláva na veky!” (Matúš, 6:9 - 13). Kráľovstvo Božie nepríde vo viditeľnej podobe (...) lebo, hľa, Kráľovstvo Božie je vo vašom vnútri (Lukáš, 17:20, 21).»
Toto sa mohlo stať symbolom viery každej Kristovej cirkvi, ale prostredníctvom Krista dané Učenie bolo nevhodné pozemským pohlavárom a pred nimi sa skláňajúcim cirkevným pohlavárom. Preto je v pseudokresťanských cirkvách iný symbol viery, v ktorom niet ani slovo z toho, čo povedal Kristus. Inými slovami, historicky sformované kresťanstvo zvíťazilo nie vďaka tomu, že naplnilo Kristove prikázania, ale vďaka tomu, že ich zavrhlo.
Odstránenie reči samotného Krista zo symbolu viery nemôže nemať religiózne a vnútrospoločenské následky pre spoločenstvá, ktorých duchovná i všetka ostatná kultúra vyrástla z nicejskej dogmatiky.
Symbol viery, hoc aj existuje v jednej a tej istej cirkvi spoločne s kánonom Novozákonných písiem, ktoré priamo neodmietajú Dobrú Zvesť Kristovu, no napriek tomu nie je celkom neškodný, ako sa to mnohým zdá. Evanjelia a písma apoštolov sa počas cirkevných bohoslužieb čítajú v malých rozkúskovaných fragmentoch (rádovo 10 - 15 veršov), ale nie po jednotlivých kapitolách (aspoň keby); čítajú sa pomiešane počas celého cirkevného roku (viď. v pravoslávnej synodálnej Biblii kalendárny register evanjeliových a apoštolských čítaní). Je to podobné tomu, ako keby z mnohodielneho filmového seriálu vysielali nie všetky diely, a dokonca ešte pozmenili pri vysielaní ich poradie: je samozrejmé, že „dej“ takéhoto „filmu“ sa bude odlišovať od pôvodného scenára. Toto špecifikum zoradenia cirkevných bohoslužieb vytvára podmienky, v ktorých farník, stretávajúci sa v cirkevných bohoslužbách s úryvkami písiem apoštolov, musí sám obnovovať úplnosť a celistvosť Kristovho evanjelia, Jeho Dobrej Zvesti, roztrúsenej po všetkých bohoslužbách v ich ročnom cykle.
A samotnou cirkevnou hierarchiou je nútený to robiť nie v chráme, nie v cirkvi spoluveriacich a rovnako mysliacich, ale vo „svetskom“ zhone. No v davo-„elitárnom“ spoločenstve u prevládajúcej väčšiny farníkov, zaujatých prácou od rána do večera, jednoducho niet času striasť zo seba záťaž svetského zhonu a porozmýšľať nad tým, akou bola prvotná Dobrá Zvesť povedaná ústami samotného Krista, aby obnovil jej zmysel v celej jej úplnosti a celistvosti — a získal tak znova stratenú jednotu emočného a významového zladenia svojej psychiky a na tomto základe obnovil lad Života na Zemi.
Práve toto je pre človeka životne dôležité. A v Rusku už tisíc rokov k tomuto zakrýva cestu pred prostým človekom — totalitná biblická sekta, nazývaná Ruská Pravoslávna Cirkev, a takisto aj jej aktívni prázdnosvätci, takí ako otec Alexij, ktorý vystúpil v „Ekonomických novinách“, i popredný hierarcha Alexij II.[37]
Takisto je nesporné aj to, že “svätí“ otcovia-zakladatelia cirkví po nanebovstúpení Krista nepripustili do kánonu Nového zákona zápis pravdivého Učenia, skrze Neho Zhora daného. Apokryf (apokryf: tajný v preklade), kedysi cirkvou utajovaný pred ovečkami, neskôr ňou zabudnutý, pre vymretie hierarchov pri zmene pokolení, — sa priamo nazýva «Evanjelium Sveta Ježiša Krista od učeníka Jána»[38]. My ho citujeme z publikácie vydavateľstva „Tovariščestvo“ (Rostov na Done, 1991, na základe starovekých textov, aramejského a staroslovanského, preložené z francúzštiny); názov druhého ruského vydania „Evanjelium Sveta od essejov“ (Moskva, „Sattva“, 1995)[39]. Staroslovanský text – preklad z aramejského – vyvezený z Kyjevskej Rusi do Európy, orientačne v období nájazdov Batuchána, sa ochraňoval (do vojny v rokoch 1939 — 45, maximálne) v Kráľovskej knižnici Habsburgov, ako vlastníctvo Vlády Rakúska. Aramejský text je chránený vo Vatikánskej knižnici. Na ich základe dr. Edmond Bordeaux Székely vydal anglický preklad, z ktorého dr. Edmond Bertholet (Lausannská univerzita) urobil preklad do francúzštiny, a z tohto prekladu bol urobený preklad do ruštiny, vydaný „Tovariščestvom“. Teraz uvedieme jeden svetonázorovo najvýznamnejší fragment Učenia Krista, utajeného otcami-zakladateľmi cirkví:
«Vtedy si Ježiš sadol uprostred nich a povedaclass="underline" Pravdivo vám poviem: nikto nemôže byť šťastným, ak nenasleduje Zákon. Ale iní Mu odvetili: My nasledujeme zákony Mojžiša: to on nám dal zákon taký, ako je napísaný vo Svätom Písme.
A Ježiš im odpovedaclass="underline" Nehľadajte Zákon vo vašom písme. Lebo Zákon – to je Život, a v písme je mtvo. Pravdivo hovorím vám: Mojžiš nezískaval svoje zákony od Boha napísané, ale zo Živého Slova.
Zákon – to je Slovo Života, odovzdané živým prorokom pre živých ľudí. Vo všetkom čo existuje je zapísaný Zákon. Nájdete ho v tráve, v strome, v rieke, v horách, vo vtákoch, v nebi, v rybách, v jazerách i moriach, no predovšetkým ho hľadajte v sebe samých.