Pochopenie, že «brežnevský socializmus» bol iba jedným z prechodných stupňov od neprijateľného (pre zákulisných šéfov Západu) stalinského socializmu k prijateľnému „socializmu“, očividne akademikovi chýba. No ideál spoločenského zriadenia je označený slovom «socializmus», známym pre väčšinu obyvateľov Ruska z minulej skúsenosti.
A názor západného davu ohľadom ciest ďalšieho rozvoja Ruska sa navrhuje ignorovať, pritom sa sťažuje na ruskú „elitu“:
«300 ročný zvyk ruskej elity na všetko pozerať cez prizmu západných predstáv ju doviedol k tomuto zločinu. Zničila tak organicky vytvorený (vo výsledku dlhého a úspešného hľadania) pre Rusko najvhodnejší spôsob spolunažívania, rozvrátila aj krajinu aj náš život. A obnoviť rozvrátené sa podľa západného receptu nedarí».
Ďalej sa prehodnocujú alternatívy k zdĺhavému rozpadu sociálnych väzieb: fašizmus, vo forme pustej podriadenosti štátu organizovanému zločinu, a stalinizmus. Prednosť sa dáva stalinizmu, avšak, ako prechodnému režimu, s cieľom následného vytvorenia obnoveného «brežnevského socializmu»:
«Cesty NASPÄŤ (zvýraznené nami v citáte: takže iba vpred) k brežnevskému socializmu niet. <...> V týchto podmienkach iba nový Stalin dokáže tými najtvrdšími veliteľskými metódami postaviť ekonomiku na nohy, prinútiť ľudí fungovať, premýšľať nad vecami. Stalinizmus je pre dnešok tou najlepšou možnou budúcnosťou pre Rusko. Všetky ostatné možné druhy diktatúry sú horšími: úroveň zverstiev nebude o nič menšia, akurát ekonomika namiesto rastu bude degradovať.
Nový Stalin sa bude hodiť, aby sme zvýšili latku vzdelanosti mládeže na potrebnú úroveň. Dať jej také vzdelanie, aby bola schopná aj niečo vyrobiť, a nie iba kradnúť a zabíjať. Bude treba nový Berija, aby bolo ako-tak policajné zverstvo[77] pod kontrolou, zmeniť ho z deštruktívnej na tvorivú silu. Je prehnané vravieť, že odvrátiť toto zverstvo (splodené degradáciou a Jelcinizmom) už nikto nedokáže.
Až potom, keď sa v podmienkach obrovského vypätia síl podarí vychovať novú gramotnú generáciu, príde čas na liberalizmus. Až potom začne vznikať pomerne slobodná, stabilná a materiálne zabezpečená spoločnosť. Bude tiež trochu podobná západným modelom, ako bol trochu podobný brežnevský socializmus. Ale táto spoločnosť, podobne ako socializmus, bude aj tak najlepším spôsobom života pre Rusko. Tí, čo zdedia túto novú stabilnú spoločnosť, vezmú do úvahy trpkú skúsenosť našej generácie a nebudú ho ničiť pre západné ilúzie. Dúfam, že Rusko proti nim dostalo dosť silnú vakcínu».
K tomuto zostáva už len dodať: «Nech žije permanentná svetová „socialistická“ revolúcia!», nakoľko netreba zabúdať a zamlčovať, že je nevyhnutné na Západe vykoreniť to, čo sa v marxizme nazýva «všeobecnou krízou kapitalizmu», a ktorá reálne existuje.
Súčasná, a tým skôr budúca technologická báza výroby, ako sa dnes neopodstatnene domnieva väčšina, umožňuje podporovať zhovädilú samoľúbosť v trockisticko-brežnevskom socializme svetového rozsahu neobmedzene dlho. Každopádne takýto názor v tichosti predpokladá, že veda ešte nevedno ako, no každopádne nejako vyrieši problematiku ekologickej krízy a predtým nepoznaných chorôb. Aj tak iba všetci koexistujú na stave dobre chovaného rozumného „pracovného dobytka“, nemajúceho nad sebou moc, no aj tak si samoľúbo o sebe mysliaceho, že je slobodným ľudom. Pritom v tom istom okamihu nad nimi neobmedzene vládne korporácia klanov ich pánov, ukrývajúca sa pred dobytčími pohľadmi za „železnou oponou“ marxizmu-trockizmu a možno ešte nejakých pridaných (pre zvýšenie efektívnosti) atribútov, aké sa zatiaľ v historickej minulosti výrazne neprejavili (o čom bude povedané neskôr). Moc pánov — konceptuálne zadefinovaná — existuje na troch pilieroch, známych už oddávna:
— Zákon.
— Kult.
— Imitácia dobročinnosti.
V prípade ak sa niekde tvorí nelojálne pracujúce stádo, prestáva sa mu poskytovať manažérska zákulisná „pastierska starostlivosť“ a ono zostane osamote s problémami:
13* Ako riadiť svoju ekonomiku a spoločnosť, keďže narazí na nefunkčnosť ako marxizmu, tak aj sociálno-ekonomických teórií kapitalistickej periódy[78].
14* Ako žiť ľudsky, a nebyť nevoľníkom technosféry a ekonomiky, ktoré nevie riadiť, no bez ktorých sa v živote nevie zaobísť.[79]
A netreba si nahovárať klamstvá: popri všetkom možnom blahobyte, marxisticko-trockistický „socializmus“ – to je hovädský, a nie ľudský život. Ľudský Život, na rozdiel od tohto domnelého komfortu (možného ako jedna z variant budúcnosti) sa odlišuje konkrétnymi odpoveďami na otázku «A čo ešte?», ktorá bola položená vyššie. Konkrétne odpovede na túto otázku sú opísané v opublikovaných materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti Ruska v globálnom historickom procese, ktorá bola natoľko „proti srsti“ trockistickej „Pravde Pjať“.
Nepochybne, zákulisní šéfovia psychického trockizmu každému, kto sa obáva realizácie vyššie opísaného scenára celosvetovej „socialistickej revolúcie“ povedia, že tento opis je iba výplodom schizofrénie[80], výplod chorej predstavivosti, a že v skutočnosti sa zrealizuje práve ten variant „svetlej budúcnosti“, o ktorú sa sami usilujú všetci tí, čo majú pochybnosti: humanistom — humanizmus; liberálom — liberalizmus; sociálnym demokratom — socializmus s ľudskou tvárou; nacionalistom — nacizmus; rasistom — rasizmus; kapitalistom — kapitalizmus a buržoázna demokracia; monarchistom — monarchizmus; pravoslávnym — pravoslávie; moslimom — džihád; mier — národom; chlieb — hladným; zem — roľníkom; továrne — robotníkom; banky — bankárom; ženy — mužom; muži — ženám; ružových — ružovým; zeleň — zeleným a pod., presne tak, ako to už raz bolo vyjadrené jednou vetou: „Každému – to svoje[81]“ —umiestnenou nad bránou jedného z koncentračných táborov Tretej ríše. Obyčajný systém, známy už oddávna: RÝCHLO SĽUBUJ, rozdeluj a panuj!
Dostanúc (alebo dajúc sám sebe) takéto vysvetlenie, každý, obávajúci sa opísaného priebehu udalostí, bezmyšlienkovite a bezstarostne sa aj ukľudní do okamihu, pokým ho nevydesí reálne sa uskutočňujúci scenár, ako sa už s tým svojho času stretli S.Kurginjan, A.N.Jakovlev a mnohí, mnohí ďalší v priebehu posledných niekoľko storočí. Pre pohlavárov (zákulisných šéfov)* starovekého psychického trockizmu je typické všetkosidovoľovanie. Jednu z jeho strán zachytil K.Marx v tvrdení, ktoré sa tak nepáčilo A.N.Jakovlevovi: Násilie — to je «pôrodná babica histórie» (“Pochopenie”, str. 92). No K.Marx bol psychickým trockistom a pokrytcom, a aj preto nepovedal, že v dejinách násiliu takmer vždy predchádza náhla faloš.
Таk aj teraz pohlavári politického trockizmu môžu otvorene povedať, že opísaný scenár je prejavom schizofrénie, avšak oni nikdy nepriznajú (prinajmenej zatiaľ), že ide o jeden z niekoľkých reálnych scenárov ich globálneho riadenia.
A preto v čase, keď pohlavári psychického trockizmu budú V TICHOSTI konať tak, ako považujú za potrebné, tak jedinci, túžiaci žiť bezstarostne a bez zodpovednosti, sa môžu kľudne domnievať, že opísaný scenár realizácie celosvetovej marxisticko-trockistickej „socialistickej“ revolúcie je iba plodom chorej fantázie, v základe ktorého niet žiadnych reálnych faktov a spoločensko-historických procesov. Je to ich právo, „uvažovať“ takto.
77
Je to tiche priznanie panovania zivocisneho stroja psychiky v spolocnosti dnesneho Ruska: pri ludskom stroji psychiky by perestrojka a demokracia zapadneho typu boli zlikvidovane este v stadiu zameru.
78
[78]
V.Leontjev – laureat Nobelovej ceny za ekonomiu – hovoriac o pomoci ostatnym krajinam, sam okomentoval moznosti ekonomickej vedy kapitalizmu: «Mozeme im dat mnoho mudrych rad, ale malo METOD, ktore je mozne lahko ucit a naucit. Kazdopadne, oni potrebuju to druhe.» (“Ekonomicke eseje”, “Politizdat”, r. 1990, str. 229).
79
Takato moznost predpoklada vychodisko skrze katastrofu spolocnosti so zachovanim biologickej civilizacie v nej, slobodnej od nutnosti technickej aktivity na podporu svojho zivota. Toto neznamena pad do doby kamennej (nakolko v dobe kamennej sa divokost chranila pred Prirodou kamennymi nastrojmi), ale ide o iny typ vztahov kazdeho cloveka s biosferou, ostatnymi ludmi, Vesmirom, Bohom, na osnove inych schopnosti kazdeho cloveka a ich rozvinuti v inej kulture. V nej sa technicko-ekonomickymi aktivitami nezaoberaju, no nie preto, ze by to nevedeli, ale preto, ze to nie je nutne, v dosledku odhalenia a osvojenia si inych moznosti zivota.
