Hlavná podstata démonizmu – je motivované (vedomé) alebo nemotivované (nevedomé) úsilie jednotlivca izolovať sa od Boha.
To znamená že démonizmus všeobecne – je oveľa širší fenomén než satanizmus, ak pod satanizmom chápeme úmyselný vstup do hierarchie démonických entít, cieľavedomo odporujúcich Božiemu zámeru, a podriadenie sa tejto hierarchii. Démonizmus všeobecne, okrem satanizmu, zahrňuje aj individuálny démonizmus (zvyčajne sa sám nazýva individualizmom), ktorý môže byť tak zlomyseľným, ako aj mysleným dobre (vo všednom chápaní dobra a zla); a tiež zahrňuje aj kolektívny démonizmus typu Laodicejskej cirkvi[88] («nie si ani studený, ani horúci, ale vlažný», “neutralita”, «ja nič ja muzikant»). No vo všetkých prípadoch problémy démonizmu pramenia z jeho sebaistého presvedčenia o vlastnej sebestačnosti a samotná podstata spočíva v odmietaní démonizmom Božieho zámeru a Jeho Všemocnosti, následkom čoho je ale jeho vlastná obmedzenosť, vyvolávajúca u prívržencov démonizmu nepredvídateľné následky – vtedy, keď ciele démonizmu nezapadajú do Vyššieho Predurčenia, ktoré sa vždy nevyhnutne a v plnosti realizuje a zároveň odstraňuje a zastavuje všetko, čo mu je cudzie, keď príde čas.
To že časť démonických bytostí vytvára hierarchie, z ktorých hlavnou je otvorený satanizmus, a určitá časť démonických bytostí koná individuálne – to je druhotným javom, pokiaľ ide o osobnú ľahostajnosť a neurčitý postoj k Vyššiemu predurčeniu či nespokojnosť s Bohom a Jeho Zámerom.
Všetky inštinkty, reflexy, návyky a vášne v správaní nositeľov zvieracieho stroja psychiky a stroja psychiky zombie pracujú podvedome a automaticky pri kontakte jednotlivca s náležitými vonkajšími podnetmi – situáciami; no v mnohých situáciách aj démonizmus v dôsledku svojej uzavretosti a ohraničenosti skĺzava v správaní na úroveň zombie alebo zvieraťa.
Aj keď každý, kto sa narodil pod biologickým druhom Človek Rozumný má otvorenú možnosť stať sa skutočným Človekom, pomerne často môžeme pozorovať, ako sa rozum stáva nevoľníkom a obsluhuje živočíšne inštinkty človeka; alebo ako sa rozumová činnosť sebapovyšuje a pokúša sa negovať intuitívne hodnotenia, ba dokonca úplne vytesniť intuíciu z psychiky; ako sa rozum podriadený inštinktom alebo samoľúbosti pokúša podriadiť si aj intuíciu; ako sa všetky spoločne snažia odmietať Vyšší zámer, následkom čoho sa stávajú obeťou nimi neprekonateľnej ohraničenosti a posadnutosti.
Tiež je možné vidieť aj to, ako určití jednotlivci podnikajú aktivity voči iným jednotlivcom s cieľom prevrátiť ich stroj psychiky smerom k zvieraciemu alebo „zombie“[89], aby oni sami, alebo iní, mali možnosť parazitovať, zneužívajúc psychicky zmrzačených v úlohe „rozumných zvierat“ alebo robotov, po fyziologickej stránke veľmi podobných Človeku. Toto môže byť prejavom všetkých nie človečích typov stroja psychiky.
Okrem toho, a o tom sa sociológovia mále kedy zamýšľajú: inštinkty jedincov druhu Človek Rozumný sú ovplyvnené pohlavím a zvyčajne nesú programy zachovania druhu v následnosti pokolení. V dôsledku toho, ženské inštinkty sú orientované na starostlivosť o dieťa v prvotných štádiách jeho života, a žena pod ich prvenstvom v jej správaní je podriadená potrebám dieťaťa; inštinkty muža sú zamerané na starostlivosť o ženu a dieťa, v dôsledku čoho je muž psychologicky podriadený žene skrze inštinkty pohlavnej príťažlivosti (k nej)* a pod. Názor, že muž je ten aktívny v sexuálnych vzťahoch – je len ilúzia: u muža pohlavnú náklonnosť k sebe vzbudzuje žena; mužská reakcia – je opätovanie, druhá vec je potom, či žena príjme túto opätovanú náklonnosť alebo nie. Potreba prekonávať ženské odporovanie a neochotu prijať ňou vzbudenú inštinktívnu náklonnosť pri povrchnom preskúmaní javu splodila v spoločnosti názor o aktivite mužského pohlavia v sexuálnych vzťahoch.
V dôsledku takýchto špecifík prerozdelenia úloh reprodukcie druhu uprostred biosféry Zeme v následnosti pokolení medzi jedincami mužského a ženského pohlavia, pri kvantitatívnom prevládaní zvieracieho stroja psychiky – spoločnosť psychicky žije v matriarcháte bez ohľadu na to, že organizačne sa môže javiť ako typický patriarchát.
Kým takmer všetci žijú v zajatí inštinktov, starajúcich sa výlučne o pokračovanie rodu, potom pre väčšinu nie je charakteristické Milovať, hoci aj spoločnosť nazýva Láskou to, čo ňou nie je: Láska, na rozdiel od inštinktov a čarov-vábidiel (špeciálnych zombie programov), nezotročuje, ale dáva jedincovi slobodu voľby zodpovednosti a starostlivosti o všetkých, ktorých je človeku Zhora dané Milovať.
No inštinktívne vzájomné prepojenia („vzťahy“) – sú len jedným z druhov pripútanosti (závislosti)*, ktorá vzniká medzi jedincami a zbavuje ich slobody a bráni Láske. Keď prichádza láska, tak ona oslobodzuje od závislostí, spôsobených tak inštinktami ako aj návykmi a ďalšími sociálne podmienenými informačnými komplexmi. To ale neznamená, že bývalé vzťahy sa rušia; znamená to, že tieto získavajú nový kvalitatívny rozmer, nakoľko Láska má ciele aj princípy sama v sebe, následkom čoho človek prestane byť nevoľníkom rozmanitej emočnej podriadenosti od okolitých jedincov a nimi plodených situácií.
A tak, ak v spoločnosti panuje zvierací stroj psychiky, tak kultúra takejto spoločnosti predstavuje sama o sebe iba nadstavby a rozšírenia zvieracích inštinktov. Tvorivosť plodí nové formy a spôsoby uspokojovania jedných a tých istých zvieracích inštinktov. Pri panovaní stroja psychiky zombie rôzneho druhu, tvorivosť v spoločnosti je skôr raritou, a kultúra sa podobá navždy pevne ustanovenému verklíku - muzikálnej škatuľke (šablóne)*: znie možno aj krásne, ale bez ducha. Keďže inštinkty v sebe nesú krátkodobé programy správania; kultúra, ktorá určuje správanie zombie, nesie v sebe dlhodobé programy; a démonizmus, na osnove vôle a tvorivých snáh, dokáže v mnohých prípadoch prekonávať aj inštinkty aj automatické vykonávanie tradičných automatizmov zombie, — tak v rámci dlhodobých časových intervalov (v rámci života pokolenia) sa vykresľuje štatistika hierarchie podriadenosti psychologických typov: démonické osoby programujú správanie zombie; zombie „pasú“ jedincov so zvieracím strojom psychiky.
Ako sme už vraveli, stroj psychiky jednotlivca sa môže často meniť v priebehu života jednotlivca. Zmena stroja psychiky jednotlivca môže byť vratná aj nezvratná. Pri vratnej zmene stroja psychiky, táto sa môže meniť v závislosti od nálady a situácie aj niekoľko ráz za deň, nieto ešte v priebehu života. Tak, ako je každému Zhora dané stať sa Človekom podľa psychického zloženia stroja psychiky vo vyššie opísanom zmysle, tak určitá časť obyvateľstva v každej historickej epoche nezvratne prechádza na stroj psychiky Človeka, a cieľavedome napomáha všetkým ostatným pri ich premene na Človeka.
Spoločenský progres alebo regres je vyjadrený zmenou zložiek štatistiky nositeľovkaždého z opísaných (objektívne rôznorodých) typov stroja psychiky – a vôbec nie úspechom „materiálnej“ kultúry, umenia, štátneho zriadenia a im podobných, ľahko rozoznateľných demonštračných atribútovtej ktorej spoločnosti.
Hrubo povediac, psychické pozadie dnešnej civilizácie v priebehu celej jej histórie, je približne takéto: skrytý matriarchát pod diktátom zvieracích inštinktov a pod všeobecnou kontrolou démonických bytostí, opierajúcich sa pri svojej činnosti na pastierov-biorobotov.
Takéto stanovisko na podmienenosť dôstojnosti človeka strojom psychiky jednotlivca a jeho stability vedie k otázkam o vyhliadkach tých, ktorí sa ešte nestali Človekom v spomínanom chápaní a cítení zmyslu slova „Človek“: dokážu sa stať Človekom behom ich života? Dokážu sa stať Človekom ich deti? Dokážu sa stať Človekom všetci členovia spoločnosti, so zriedkavou štatistickou výnimkou postihnutých od narodenia? V závislosti na odpovediach (na tieto otázky) pri realizácií politiky v súlade s konkrétnymi odpoveďami (ako aj pri odmietnutí vytvoriť si názor na tieto otázky), vytvorí sa ten či onen systém života spoločnosti.
89
Inymi slovami, „zombie“ mozno nazvat aj „klobasovym“ typom psychiky: «Mnoho ludi sa podoba na klobasy: cim ich naplnia, to aj nosia v sebe» — K.Prutkov.